Ako nainštalovať Linux Mint jednoducho a rýchlo? Skúste tento návod.

Linux Mint môžete vyskúšať bez inštalácie, môžete ho nainštalovať súbežne s Windows alebo samostatne ako hlavný operačný systém.

V predchádzajúcom článku Ako si postaviť domáci server, a prečo vlastne? som popísal dôvody, ktoré ma viedli k postaveniu môjho domáceho servera. Po výbere hardwaru nastal čas inštalovať operačný systém – Linux Mint. Prečo však práve táto distribúcia?

1. Výhody

Linux Mint je založený na populárnej distribúcii Ubuntu, podporovanej firmou Canonical. Ubuntu zase vychádza pôvodne z Debianu. Medzi hlavné výhody Ubuntu patrí:

• stabilita
• jednoduchosť na používanie
• rozšírenosť (a teda široká podpora komunity, dostatok návodov, dostatok ovládačov na hardware)
• ľahká inštalácia programov
• vhodnosť na serverové použitie
• pripravenosť na používanie multimédii (obsahuje už nainštalované multimediálne kodeky)

V Ubuntu mi však prestalo vyhovovať prostredie Unity (ktorého vývoj sa aj tak neskôr skončil, jeho náhrada GNOME 3 však tiež nie je žiadna výhra), a tak som prešiel k Mint, a z ponuky grafických prostredí (Cinnamon, MATE, Xfce, KDE) som zvolil MATE pre jeho nenáročnosť na hardware a jednoduchosť ovládania.

Linux Mint môžete vyskúšať predtým, než ho nainštalujete, bez vplyvu na váš pôvodný operačný systém.

2. Linux Mint na skúšku

Predtým, než si akúkoľvek distribúciu Linuxu nainštalujete do počítača, je vhodné si ju vyskúšať. Toto je práve jedna z najväčších výhod – možnosť vyskúšať si, či vám vyhovuje grafické prostredie, ovládanie, ovládače na váš hardware, inštalovanie programov, pripojenie na internet a podobne, a to všetko pred tým, než by ste si museli zálohovať dáta, upraviť alebo formátovať disky, alebo sa strachovať o svoju inštaláciu Windows. Môžete teda vyskúšať všetky možné existujúce distribúcie a vybrať si tú, ktorá sa vám najviac páči.

2.1 Stiahnutie iso

Na stránke https://linuxmint.com/download.php si vyberte najnovšiu verziu (v čase písania tohto článku je k dispozícii verzia 20 Ulyana aj 20.1 Ulyssa) a grafické prostredie (Cinnamont, MATE, Xfce). Vyberte si download mirror (tzn. lokálne zrkadlo servera, odkiaľ chcete sťahovať), doporučujem najbližšie k vašej zemepisnej polohe (pre Slovensko sú na výber dva servery, Energotel a Rainside, ale môžete použiť aj CZ zrkadlá).

Po stiahnutí je vhodné skontrolovať stiahnutý súbor, či nie je poškodený, a hlavne či sa nejedná o podvrh (boli tu už také pokusy). Kontrolou ISO súboru predídete prípadným problémom.

Ak pracujete v prostredí Windows, stiahnite si program UNetbootin a pripravte si jeden USB kľúč s veľkosťou minimálne 4 GB. Spustite UNetbootin a postupujte podľa návodu (v skratke – vyberte zo zoznamu Linux Mint, ako diskimage vyberte stiahnutý iso súbor, a stače ok). Program nainštaluje operačný systém Linux Mint na váš USB kľúč a spraví z neho aj tzv. Bootloader (spúšťač zavádzača operačného systému).

Pozor! Váš USB kľúč bude sformátovaný a jeho obsah sa stratí! Ak na ňom máte uložené nejaké dáta, je vhodné ich predtým zálohovať!

Trochu teórie – kedysi sa ako hlavný systém na správu hardwaru na počítači používal BIOS, dnes už je to u väčšiny počítačov UEFI. Aký je rozdiel medzi UEFI a BIOS? Základný rozdiel je vysvetlený v tomto článku. Väčšina počítačov dnes teda po zapnutí spustí UEFI, vykoná sa základná kontrola hardwaru a systém začne na prednastavenom disku hľadať zavádzač operačného systému (boot loader). Ak chcete načítať teda iný operačný systém z USB disku, je treba tento proces prerušiť. Každý výrobca má však iný UEFI a teda univerzálny návod neexistuje. Musíte teda dávať pozor a byť rýchly. Ako na to si povieme nižšie.

Po reštarte si počkajte na správu, ktorá vám povie, ako sa dostať do BIOSu (áno, častokrát sa stretnete s tým, že aj keď výrobca používa UEFI, stále píše BIOS – aby užívateľov nezmiatli, častokrát sa však deje pravý opak). Je to väčšinou klávesa F10 alebo F12 alebo Delete. V UEFI (alebo ak chcete v BIOSe) nájdite voľbu „Boot options“ alebo „Boot order“. Niektoré počítače majú túto možnosť vyňatú z BIOSu a je teda možné zmeniť poradie bez toho, aby sme museli do BIOSu vojsť (je to napr. iná klávesa, napr. F4). Zmeňte teda poradie diskov na zavedenie systému tak, že na prvé miesto dáte USB kľuč, a na druhé miesto dajte váš pôvodný pevný disk.

2.2 Live session

Zasuňte USB do želaného počítača a reštartujte ho. Z ponuky, ktorá sa vám zobrazí na obrazovke, vyberte „Start Linux Mint“. Systém sa nabootuje do tzv. live session.

Akékoľvek zmeny, ktoré vykonáte v tomto operačnom systéme, sa po reštarte stratia. Alebo inak povedané – čokoľvek urobíte, nemá vplyv na váš počítač (pokiaľ však nesformátujete pevný disk alebo po pripojení disku Windows nezmažete obsah adresárov s vaším pôvodným operačným systémom – takže opatrnosti nikdy nie je dosť). Doporučujem však vyskúšať spustiť internetový prehliadač (Firefox), či funguje pripojenie na internet; spustite si aj nejaké multimédiá, či funguje prehrávanie videí a zvuk. Ak používate aj iné zariadenia, napríklad tlačiareň, skúste rozchodiť aj tie. Čím viac toho vyskúšate, tým menej prekvapení vás bude čakať po „tvrdej“ inštalácii.

Ak ste sa už dosť nasýtili live session, je na čase prejsť k inštalácii.

3. Inštalácia Linux Mint

Predtým, než začneme inštalovať náš nový OS Linux Mint, je treba všetko zálohovať. Opatrnosti nikdy nie je dosť. Pre zálohu Windows 10 používam EaseUS Todo Backup Free. Už niekoľko krát mi zachránil krk a môžem ho vrelo doporučiť. Môžete si vybrať, či chcete zálohovať operačný systém alebo len dáta. Ideálne je samozrejme zálohovať všetko, a ideálne oddelene, aby ste mohli obnoviť len to, čo potrebujete (ak sa vám napríklad poškodil operačný systém, ale dáta sa nestratili; alebo naopak ak došlo k strate dát, ale nový Linux Mint funguje po inštalácii bezchybne, je zbytočné obnovovať celý Windows 10).

V ďalšom kroku je treba pripraviť pre váš nový operačný systém miesto na disku. Preskočíme niekoľko krokov dopredu – v určitej fáze inštalácie sa vás systém opýta, ako chcete váš Mint nainštalovať. Ak máte nový počítač bez dát a celý ho chcete venovať pre Mint, je to ideálne riešenie, vyberiete prvú možnosť „Zmazať disk a nainštalovať Linux Mint“. Druhá možnosť je nainštalovať Linux popri iných operačných systémoch (súbežne s Windows alebo s iným Linuxom). A tretia možnosť je „niečo iné“. Tá je moja najobľúbenejšia, pretože máme plnú kontrolu nad tým, kam sa Linux nainštaluje. Ale práve tu nastáva najviac problémov a komplikácii.

Pre svoj domáci server som zakúpil nový harddisk Corsair SSD M.2 MP510 960GB. Keďže som vedel, že môj domáci server Intel NUC8i7BEH má UEFI a nie BIOS, bolo potrebné vyčleniť prvých 512 MB na harddisku pre MBR (Master Boot Record), a vytvoriť EFI partíciu. Pre starší BIOS nie je potrebné túto EFI partíciu vytvárať, ale bootovanie pomocou BIOS je pomalšie. Ďalej som si povedal, že si vytvorím dva disky pre rôzne distribúcie Linuxu v prípade update na novšiu verziu. V prípade poruchy sa tak budem môcť kedykoľvek vrátiť k staršej verzii bez potreby obnovovať zálohy. Pri inštalácii Linux Mint popri iných operačných systémoch sa navyše nainštaluje do MBR aj tzv. GRUB (Grand Unified Bootloader), najlepšia vec pre multiboot počítače – umožňuje si pri štarte počítača vybrať, ktorý operačný systém sa má spustiť.

3.1 Rozdelenie disku

Pre rozdelenie disku používam obľúbený program Gparted (v Mint live session je už nainštalovaný). Po nainštalovaní disku do počítača a spustení je disk neformátovaný, rozdelil som ho teda na nasledovné časti (partície):

1. EFI system partition s veľkoťou 512 MB, file system fat32
2. Sys1, veľkosť 64 GB, file system ext4
3. Sys2, veľkosť 64 GB, file system ext4
4. nucssd, veľkosť 765 GB (všetko zostávajúce miesto, file system ext4

Podobne môžete postupovať aj v prípade, že máte na počítači už nainštalovaný napríklad Windows 10 (pred inštaláciou je vhodné disk defragmentovať). Vyčleňte nový priestor pre Linux a po akceptovaní zmien program Gparted rozdelí disk a presunie dáta. Dajte však pozor, aby veľkosti diskov zostali dostatočné pre objem dát na nich, vtedy presun dát prebehne bez komplikácii. Ešte nikdy sa mi nestalo, že by tento proces zlyhal, ale človek nikdy nevie (tu sa ukáže výhoda zálohovania).

Pri rôznych distribúciach Linuxu sa často hovorí o tzv. SWAP partícii. Je vôbec potrebné vyčleňovať miesto pre SWAP partíciu? Ak by ste inštalovali Linux na starší laptop, tak určite áno. Systém si do SWAP partície odkladá časť dát z RAM, ak je jej veľkosť nepostačujúca, a využíva ju aj pri hibernácii počítača. Pre náš domáci server je to však zbytočné. Výhody a nevýhody použitia SWAP partície sú pekne rozpísané v tomto článku.

Pre starší Linux Mint 19 som vyčlenil sys1, novšiu verziu 20 budem teda inštalovať na sys2, nasledujúcu 21 znovu na sys1, atď.

3.2 Spustenie inštalácie

Zvolený harddisk máme teda pripravený na inštaláciu. Znovu reštartneme počítač, nabootujeme z USB disku Linux Mint, a na ploche spustíme príkaz „Install Linux Mint“.

Potom si vyberieme jazyk prostredia.

Vyberte rozloženie klávesnice (ja som zvyknutý na QWERTY, ak vyberiete prvú možnosť, bude to QWERTZ).

Objaví sa otázka, či chceme inštalovať multimediálne kodeky. Samozrejme inštaláciu kodekov zapneme, pre náš multimediálny server sú kľúčové.

V ďalšom kroku nás systém vyzve na zvolenie typu inštalácie. Disky sme si už pripravili vopred, zvolíme teda „Niečo iné“.

Z nasledujúceho zoznamu diskov si teda vyberieme ten správny, kam sa bude inštalovať náš nový Linux Mint. Obrázok je ilustračný, zobrazuje môj disk, u každého užívateľa bude samozrejme vyzerať inak.

Na zvolený disk kliknite dva krát. Ako prípojný bod vložte lomítko /, a vyberte si, či sa disk má formátovať alebo nie. Zo zariadení na inštaláciu zavádzača vyberte disk, ktorý bude v UEFI (alebo BIOS) nastavený ako hlavný bootovací disk, a jeho prvý sektor, teda EFI partícia. Je to dôležité, pretože inak UEFI nenájde zavádzač operačného systému a počítač sa správne nespustí. A môžete kliknúť na tlačidlo „Nainštalovať teraz“.

Objaví sa výzva na polohu (teda na vloženie správneho časového pásma). V ďalšom kroku musíte vložiť vaše údaje, čiže vaše meno (alebo prezývku), názov počítača, vaše užívateľské meno (teda názov užívateľa, pod ktorým sa budete prihlasovať do počítača), a heslo.

Nasledujú voľby:

• Prihlásiť sa automaticky – po spustení počítača sa systém hneď prihlási do účtu „admin“, bez potreby vložiť heslo
• Vyžadovať moje heslo na prihlásenie – systém sa neprihlási do účtu, kým nevložíte heslo
  • Encrypt my home folder – voľba pre zašifrovanie domáceho adresára (home)

Po kliknutí na „Pokračovať“ môžete sledovať priebeh inštalácie a prečítať si zaujímavosti o novej verzii. Na záver vás inštalátor vyzve k reštartu počítača, počas ktorého musíte ešte vybrať USB kľúč zo slotu.

4. Záver

Ak inštalujete Linux Mint prvý krát, aj so zálohami a prípravami diskov vám to môže zabrať aj pol dňa. Pri opakovanej inštalácii, keď už máte všetko zabehnuté, vám to nezaberie viac ako hodinu.

To je všetko. Teraz by ste mali mať úspešne nainštalovaný Linux Mint 20 Mate na vašom novom domácom serveri. Smelo objavujte a skúmajte neobmedzené možnosti Linuxu. V ďalšom článku si povieme niečo o príprave systému na bežnú prevádzku.

V prípade, že máte otázky ohľadom inštalácie, alebo narazíte na nejaký problém, neváhajte mi to napísať do komentárov. Budem sa vám snažiť čím skôr odpovedať.